Čitateľský denník – utrpenie alebo prínos?
Čitateľský denník – utrpenie alebo prínos?
Nedávno, keď som upratovala, dostal sa mi do rúk môj starý čitateľský denník. Neodolala som a začala listovať. Hneď na prvej strane ma zaujali ornamenty, ktoré som kreslila pred niekoľkými desiatkami rokov. Musím povedať, že aj na dnešné pomery sa mi zdajú celkom slušné. S nostalgiou otáčam strany. Vidím: Sofokles – Antigona. Na tú knižku si spomínam veľmi presne – malá, tenká, s obrázkom. Neviem na ňu zabudnúť, veď som ju mala v rukách aspoň stokrát. Keď som sa ju snažila prelúskať, trpela som. Vzdialená téma, nepochopené postavy a kopec dialógov. Ale prečítala som ju. Ďalej vidím: Cervantes Saavedra – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Ďalšia nepochopená knižka. Ani neviem, o čom bola. Nasleduje Molière a jeho Lakomec. Vynárajú sa mi spomienky na gymnaziálne štúdiá. Ako statočne sme tie denníky písali! Knižky sme čítali. Nemali sme vymoženosti dnešných čias, nemohli sme obsah vyhľadať na internete, AI nám príspevok do denníka nevygenerovala. Museli sme ísť do knižnice, požičať si knižku, prečítať ju, robiť si výpisky a potom niečo napísať a nakresliť. Vtedy sme nechápali, aký dosah to na nás má. Mnohí si ani nepamätajú, o čom tie knižky boli. Má teda zmysel nútiť dieťa čítať knihy (nateraz berme do úvahy len tlačené knihy a e-knihy a vynechajme audio-knihy) a ešte si písať aj čitateľský denník?
Možno si to neuvedomujeme, ale čitateľský denník je vynikajúcim prostriedkom pre rozvíjanie schopností a zručností (nielen) dieťaťa. Hoci jeho hlavným cieľom zrejme je, aby viedol deti k čítaniu, má omnoho väčší dopad – a opäť, nielen na dieťa. Jeho benefity si môže užiť každý dospelý.
Rozvíja:
• komunikačné zručnosti – rozširujeme si slovnú zásobu, zachovávame logickú postupnosť, učíme sa argumentovať, jasne formulovať myšlienky a vyberať vhodné slová,
• čitateľskú gramotnosť – porozumieme textu, hodnotíme ho,
• cit pre gramatiku – čítaním sa nám tvar slov dostáva do podvedomia, gramatika prestáva byť pre nás abstraktným súborom pravidiel, ale stáva sa živou súčasťou jazyka, lebo funguje priamo v texte,
• schopnosť učiť sa – odčleňujeme podstatné od ostatného, vyberáme hlavné myšlienky,
• tvorivosť – zaznamenávame myšlienky a vytvárame nové, vypracúvame detaily v písanom texte, zvyšujeme si citlivosť voči problémom,
• empatiu a schopnosť chápať druhých – pochopíme konanie postáv, analyzujeme ich myslenie a postoje, vnímame ich emocionálne prežívanie, analyzujeme vzťahy.
Okrem toho:
• trénuje pamäť – uchovávame si detaily, spomíname na dej,
• učí kriticky myslieť – identifikujeme hlavné myšlienky, pochopíme príčiny a dôsledky, vyvodzujeme závery, posudzujeme informácie,
• podnecuje sebapoznanie – zachytávame vlastné myšlienky a pocity, postoje voči rôznym javom, formulujeme otázky,
• pomáha trénovať sebadisciplínu – plánujeme si čítanie, stanovujeme a dosahujeme ciele, odhadujeme vlastné schopnosti,
• znižuje stres – pomáha nám upokojiť sa, uniknúť z reality a ponoriť sa do sveta fantázie
• a samozrejme, podporuje vzťah k čítaniu – pomáha nám sústrediť sa na čítané dielo, na jeho myšlienky, dodáva nám pocit uspokojenia z prečítanej knihy a povzbudzuje ďalšie čítanie.
Čitateľský denník môže byť digitálny alebo klasický, detailne dekorovaný alebo minimalistický. Akúkoľvek formu mu dáme, stáva sa externým úložiskom vnútorného bohatstva. Moderný čitateľský denník nie je len skrátenie obsahu do niekoľkých odsekov. Je dôkazom vlastného vnútorného života, nášho napredovania. Mal by byť priestorom, kde dieťa popustí uzdu fantázii, predpokladá obsah knihy podľa jej názvu, zaznamená vlastné úvahy, postoje a hodnotenia, vyjadrí svoje názory a postrehy k téme, zapíše citáty, čo ho oslovili. Mal by byť záznamom, ktorý nás o niekoľko desaťročí dokáže vrátiť späť v čase a vyvolať spomienky nielen na knižku...
doc. PhDr. PaedDr. Mária Strenáčiková, PhD.